Záhada Blair Witch
Niečo o legende:
Legenda hovorí, že pri dedinke Burkitsville v Marylande žila čarodejnica, ktorá k svojím rituálom používala krv miestnych detí, dokiaľ ju dedinčania nevyhnali. Ona sa im pomstila prekliatím blízkeho lesa a odvtedy sa tam strácajú ľudia a dochádza k podivuhodným vraždám. V roku 1734 niekoľko detí z dediny Blair ohlásilo, že ich Elly Kedwardová pozíva domov a tam im berie krv. Keď na ruke malej Bertie našli jazvu, dedinčania obvinili Kedwardovu z čarodejníctva a vypichli jej oči a vyhnali ju z dediny uprostred krutej zimy a uviazali ju k stromu. Predpokladalo sa, že zamrzla v lese. V roku 1785 uprostred zimy zmizli záhadne všetky deti, ktoré si na ňu sťažovali a ešte k tomu polovica detí z dediny. Miestny ľudia si mysleli, že dedina bola zasiahnutá kliatbou a prisahali, že už nikdy meno Elly Kedwardsovéj nevyslovia a vysťahovali sa. V roku 1809 vznikol kult Blair Witch a záznamy boli v knihe, ktorá sa do roku 1991 nachádzala v Múzeu Marylandskéj historickej spoločnosti v Baltimore. Kniha bola veľmi poškodená a niektoré časti sa nedali prečítať. V roku 1824 bola na tomto mieste založená dedinka Burkitsville. Hneď v auguste roku 1879 jedenásť svedkov potvrdilo, že videli bledú ženskú ruku, ako stiahla do potoka Tappy Creek jedenásť ročnú Eileen Treacleovu. Telo sa nenašlo a po 13 dňoch sa v potoku začali objavovať zväzky paličiek s olejovitou zmesou, takže sa voda nedala piť.
V lete roku 1886 Margot ticho spala vo svojej postieľke, vedľa izby svojich rodičov. Nevie,čo ju zobudilo, išla iba za hlasom. Bosú a v potrhanej nočnej košieľke ju ráno našiel jej otec, ako sa krčí vystrašená pri starom dube na ich záhrade. Plné tri dni Margot neprehovorila ani slovo, iba tupo pozerala do bielej steny pred sebou. Nešťastní rodičia si nevedeli rady. Na štvrtý deň sa Margot rozplakala a so slzami rozprávala príbeh o starej žene, ktorá celá v bielom a vznášajúca sa nad zemou ju v lese zaviedla do svojho domu, posadila na stoličku do prostred miestnosti a odišla. Temné prostredie a zúfalí plač, ktorý vychádzal z každého rohu Margot vystrašili. Aj cez prísny zákaz od stareny, že sa nesmie vzďalovať tak utiekla. Aj keď spočiatku neverili príbehu dievčatka tak sa dedinčania rozhodli les prehľadať. Poslali prvú sedemčlennú skupinu mužov a čakali. Keď sa muži nevrátili do tmy, rozhodla sa druhá skupina, že ich pohľadá. Našli ich, ale na tú hrôzu do smrti nezabudli. Sedem mužov ležalo chrbtom na plochých kameňoch, ruky a nohy spútané silným povrazom. Do tváre a rúk vyrezané podivné kresby . V roku 1866 sa stratil osemroční Robin Weaver. Bol síce nájdení,ale nevrátil sa jeden zo záchrancov, bol neskôr nájdení pri skale Coffin Rock vypitvaný, zo zviazanými rukami a nohami. V roku 1957 pri každodennej obchôdzke našli policajti vystrašeného chlapca, ktorý javil známky dezorientácie a odviezli ho do nemocnice. Privolaní detektíva zistili, že chlapec sa volá Carl Brody a je už týžden hľadaný. Na základe jeho výpovede bol zobraný do väzenia 35 ročný Rastin Parr. V jeho skrytom domčeku v lese boli nájdené pozostatky 7 detí. Avšak Rastin Parr sa odvolával na skutočnosť, že vraždy mu prikázal hlas stareny, ktorý počul vo svojich snoch.
„Chit dve, tak aby jedno stálo tvárov ku stene a druhé priviaž na stoličku“, vravievala. „Tak aby nezabudlo žiadny detail. To čo urobíš, robíš v mojej viere.“
Rastin Parr lovil deti na sladkosti,vždy jedno a jedno,tak aby v miestnosti stálo jedno tvárov ku stene a druhé priviazal k stoličke. Potom im do tváre vyrezával s pomalou preciznostov zvlášte tvary a nakonec im rozpáral brucho a v pomalých mukách nechal umierat aj niekolko dní,zatial čo druhé dieta všetko počúvalo tvárov otočenov k stene. Rastin Parr bol uznaní spôsobilím za svoje činy a bol obžalovaní a potom odsudení k smrti.
Natáčanie Filmu:
Celí film bez vínimky jediného záberu je natočení formou dokumentu. Na začiatku sa objaví titulok,že skupina studentov sa v roku 1994 stratila v marylandských lesoch a po roku bol najdení filmový materiál,ktorý pred svojím zmiznutím natočili. Potom už nás čaká iba 88 minút trasúcich sa ručne nahraných záberov. Film je natáčaní s dvoch kamier študentou,takže pôsobí amatérsky. Vďaka tomuto spôsobu natáčania vás dokáže priamo vtiahnut do deja a ako by ste boli jedním zo študentov. Už len preto,že film primitívnim spôsobom obsahuje neskrývanou hrôzu a strach. Ak čakáte hektolitre krvi,tak na to rýchle zabudnite aj ked sem tam tá krv bude. Po festivale amatérských filmov Sundance odkupila film spoločnost Artisan a vymyslela dôkladnu reklamnú kampaň. Jej základom je mystifikačná hra s divákmi: Čo je pravda a čo už klam? Fotografie obetí, zpovede ích rodičov,filmový materiál nájdený pod základmi domu v burkettsvillskom lese – takáto kampaň filmu priniesla bleskový úspech.
Pravdivý Príbeh:
Kde je pravda? Pravda je krutá. Všetko bolo veľmi dobre vymyslené, nahrávky, prípad ztratených študentov,masový vrah aj kliatba staréj čarodejnice.Film bol natáčaní bez scenára a z nedostatkov urobili prednosti. Avšak geniálny bol spôsob ako dosiahli autentickú hrôzu a strach. Poslali troch hlavních aktérov do lesa,každý den im oznámili novú polohu,kam mali dôjsť a tam im nechali aj jedlo. V noci ích strašili hádzaním kamienkov na stan a púštaním hrôzostrašních zvukov. Všetok strach a hrôza všetkých hercov bola skutočná. Báli sa a nevedeli čo ích obklopuje. Ked v poslední den našla Heather pred stanom záhadný zväzok paličiek s krvou, bola naozaj vystrašená. Bola na pokraji zrútenia a bála sa, že sa ím naozaj niečo stane. O tom,že herci natrafia na opustený dom,herci nevedeli. Záverečná scéna bola naozaj skutočná. Zoúfalí krik Heather iaj pád kamery bol skotoční. Avšak v tu chvílu už bolo režisérom jasné,že dalej ítst nemôžu. Natáčanie sa skončilo.
Záverčná časť filmu v dome.
